Každopádne toto môj prvý písomný prejav o beatnikoch.
Beatnici, beat generation - budem používať neposlovenčené termíny.
Stav mysle, životný štýl, literárny žáner, svetonázor, postoj, myšlienkový prúd, videnie sveta, móda. Pre každého niečo iné.
Hnutie, ktoré doslova pohlo (nielen svojou) generáciou – fyzicky aj mentálne. Pohlo ľuďmi – ich telesnými schránkami, ktoré si zbalili veci a vydali sa na cestu. No ešte dôležitejšie bolo pohnutie mysľami, ktoré sa vybrali na duševnú expedíciu po krajine svojho vnútra, spoločnosti, vybrali sa na výpravu do neznáma. Možno bez vytýčeného cieľa, ale destináciou bola samotná cesta. To stačilo na uhasenie hladu po zmene. V sebe, aj celej spoločnosti.
„Beatnictvo“ je podľa jeho hlavného propagátora Allena Ginsberga
„pohľad na spoločnosť zospodu, presahujúci jej predstavy dobra a zla, ktoré boli koncom 40-tych rokov, v časoch ľudského citu, sexuality, poézie, cenzúry a drog stredoveké v porovnaní s tým, čo všeobecná mienka vníma dnes ako normálne. Vtedy boli knihy Henryho Millera a román D. H. Lawrenca Milenec lady Chatterleyovej zakázané. Nemohli ste fajčiť marihuanu bez toho, aby vás nepokladali za „narkomana“. Tieto podmienky vytvorili priestor na istý revolučný pohľad do halucinačného charakteru oficiálnej štátnej klasifikácie a terminológie. Po hrôzach druhej svetovej vojny, po koncentračných táboroch a atómových bombách Amerika túžila po normálnosti, ale my sme mali pocit, že je to len fasáda.“
Tieto myšlienky, ani po niekoľkých dekádach, nestratili mnoho zo svojho zmyslu a aktuálnosti. Prenesené do kontextu našich súčasných pomerov, ešte stále sme vystavení riešeniu spoločenských problémov a tém, ktorý by v 21. storočí nemuseli byť aktuálnymi a potrebnými. Bohužial tomu tak nie je.
Everett LeRoi Jones to zhrnul do nasledujúcich slov:
„Takzvaná Beat Generation bola partia ľudí všakovakých národností, ktorá dospela k záveru, že spoločnosť je na hovno.“
S týmto, priam až primitívnym, opisom spoločnosti by určite súhlasilo množstvo ľudí aj dnes. Máme demokraciu, slobodu, rovnosť, možnosti, technológie. Čo z toho, keď sa národmi šíri vlna nacionalizmu, školstvo produkuje pseudo-vzdelancov a hodnoty väčšiny sú peniaze, kariéra, postup, moc. Šťastie = úspech.
Povojnová americká generácia si uvedomovala, že americký sen je mŕtvy. Mladí ľudia hľadali alternatívu. Prestať si klamať a odtrhnúť si aspoň kus z toho, čo sa v tomto svete dá, kým sme živí.
“V časoch, keď bol symbolom užitočnosti osemvalcový buick, sivý flanelový oblek a dom v radovej zástavbe, bol časopis Semina tou najneužitočnejsou vecou a my sme naň boli hrdí.” (Michael McClure)
Tvoriť, myslieť, vyjadrovať svoj názor, cestovať, experimentovať, odpútať sa od konvencií, ktoré vytvára spoločnosť okolo nás, provokovať, hľadať. Týmito slovesami by sa dala charakterizovať aktivita beatnikov.
"Three writers does not a generation make." (Gregory Corso)
Neustále používame nálepku „beat generation“. Máme na mysli skupinu autorov, ktorých spája doba, myšlienky, energia, vízie, hudba.
> Jack Kerouac, ktorý napísal „beatnicku bibliu“ Na ceste.
> Allen Ginsberg – autor básne Kvílenie, ktorá sa stala akýmsi manifestom, poetickou rozbuškou explodujúcou v samotný BEAT.
> William S. Burroughs, tretia zásadná postava doby, autor kníh Nahý obed, Feťák alebo Teplouš.
Desiatky ďalších sú zaraďované do tejto kategórie beatnickych autorov. Gregory Korso, Lawrence Ferlinghetti, Diane di Prima, Everett LeRoi Jones, Bob Kaufman, Philip Lamanta, Michael Thomas McClure, David Meltzer, Ed Sanders, Gary Sherman Snyder, Anne Walman, Lew Welch, Philip Glenn Whalen, Peter Orlovsky, Harold Horse, Kirby Doyle a mnoho iných.
Považujem za užitočné dotknúť sa nasledujúceho javu. Veľa ľudí pravdepodobne nevníma skutočnosť, že keď bola dnes označovaná „beat generation“ činná, tvoriaca, živá, nikto z jej nútra neoznačoval seba za beatnika, ani svoju generáciu za beatnicku.
„Je zaujímavé, že keď básnikom predostriete otázku, aké bolo beatnické hnutie, vždy povedia: „Veď nijaké nebolo,“ a tá nálepka prišla až dodatočne.“ (David Meltzer)
Tu je krásne vidieť, ako si aj ja sám protirečím v tejto eseji. S odstupom niekoľkých desaťročí je pre nás komplikované (ak vôbec možné) narábať s pojmami beatnik, beat generation (alebo aj hippies) bez kategorizačných tendencií.
„... nazdávam sa, že všetky stereoytypy toho obdobia ako „beat“ a „beatnik“ vytvorili médiá a tomuto obrazu podľa všetkého žiaľ mnohí stále veria a cítia za ním nostalgiu. Je to však nostalgia za čímsi, čo v skutočnosti nikdy nejestvovalo v takom zmysle, ako to prezentovali médiá. Z historického pohľadu hnutia vždy dostávajú nálepku až ex post – takto je ich ľahšie definovať, keď už sú uzavreté. Vziať ich z ulíc do formálnejších inštitúcií. A je samozrejme veľkou iróniou, že mnohé z tých radikálnych a disidentských literárnych a politických hnutí posledných zhruba pätdesiatich rokov sa stali predmetom univerzitného štúdia, kde sú ešte väčšmi oddelení od naliehavosti svojho gesta.“ (David Meltzer)
Žijeme v dobe, na ktorú sa nám ťažko pozerá z historického nadhľadu, pretože je našou súčasnosťou. Takúto výzvu má pred sebou každá generácia. Niektorí z nás uchovávajú k predchádzajúcim éram nostalgické city. Žiadna epocha však nie je a nikdy nebude lepšia ako iná. O tom filmovou rečou hovorí aj Woody Allen v snímke Polnoc v Paríži (2011). Hlavný hrdina sa dostáva postupne ďalej a ďalej do minulých dôb. V každej z nich funguje rovnaký sentiment po dobe predošlej. Niektorým z nás „nevonia“ obdobie, v ktorom žije, ale ja na každom jednotlivcovi, aby sa vysporiadal so spoločnosťou svojej súčasnosti. O to sa snažili aj ľudia, ktorých dnes pomenúvame „beatnici“. O to isté sa pokúšame aj my dnes.
Túto esej predčasne ukončujem citátom človeka, vďaka ktorému tento text vznikol a vďaka ktorému sa do istej miery správam tak, ako sa správam a ako myslím.
"Beda tým, čo si myslia, že Beat Generation znamená zločin, kriminalitu, nemravnosť a amorálnosť… Beda tým, čo na ňu útočia len preto, lebo jednoducho nechápu dejiny a túžbu ľudských duší… Beda tým, čo nakrúcajú zlé filmy o Beat Generation, v ktorých beatnici znásilňujú nevinné gazdinky! Beda tým, čo pľujú na Beat Generation, vietor im to prinesie späť.” (Jack Kerouac)
12 stranová „esej“ o beatnikoch
beat
generation
voľnosť
jazyka
ducha
formy
celého človeka
hľadanie
seba
svojej minulosti
prítomnosti
a budúcnosti
nespokojnosť
revolta
byť iný
provokovať
ísť príkladom,
že „to“ ide aj ináč
inšpirovať
prejaviť svoje vnútorné
všetko
nekontrolovať sa
obísť, vypnúť
autocenzúru
počúvať
svoje podvedomie
inštinkt
zviera v nás
odhaliť sa,
vyzliecť sa
z masky človeka
žijúceho v „modernej“ spoločnosti
návrat k primitivizmu
ktorý tu bol
a bude
len sa skrýva
v nánosoch
pseudo-civilizovanosti
beat generation
automatizované písanie
voľný prúd
asociácií
pohľad
do svojho vnútra
triezvo
aj sfetovane
experiment
so stavom vedomia
autentickosť
prežívania
tu
a
teraz
pokus
navrátiť poéziu
na ulicu
preč z akademických území
späť k ľuďom
hudba
rytmus
bebop
hudba a poézia
jedno telo
jedna duša
čierny džez
biely verš
sa zmiešali
do jing a jang
beatnici
často s pohľadom
upretým na východ
do ázie
zen-
-budhizmus
meditácia
óm
LSD
skratka
málo času na duševnú obrodu celej spoločnosti
kým nebude neskoro
Timothy Leary
Neal Cassady
Ken Kesey a
Greatful Dead
na výlete
autobusom
s posolstvom pre masy
acid = kyselina
ktorá vám ukáže nové vesmíry,
ale rozožerie mozog
takže čo?
beatnici boli len
feťáci
snažiaci sa rúcať všetko dobré
čo vybudovala spoločnosť
snažiaci sa utrhnúť
len svoj kus šťastia
a času
na Zemi
s posolstvom
ktorí niektorí
pochopili
no iní
(samozrejme)
nie
každá generácia
niečo zanechá
generácia beatu
a jej „predstavitelia“
o sebe ani
netvrdili
nevedeli
že sú
beatnici
až neskôr
ako to býva
zvykom
im prischla
táto nálepka
pre jednoduchšie analyzovanie
a štúdium
tvorby
literatúry
módy
myslenia
prvýkrát
na ceste
som čítal
keď som mal 17
tuším
prvýkrát
na ceste
som bol
keď som mal 21
asi
už si nepamätám
presné čísla
ale ten pocit
je vo mne
až doteraz
to je to
najdôležitejšie
čo pre mňa znamená
beat generation
pohľad na svet
postoj k životu
voľnosť mysle
hľadanie viery
v niečo
čo má zmysel
pri vedomí
že to ani neexistuje
alebo že to nenájdem
ale hľadám
som na ceste
aj keď sa nehýbem
som na ceste
vo svojej hlave
aj keď je destinácia
otáznik
nechcem stáť na mieste
zapustiť korene
je dobré
asi raz
ešte nie
skamenieť
stopornieť
nie je dobré
to je smrť
sme za polovicou
a toto nie je
recesia
aj keď ju mám rád
toto je pokus
a pokus je esej
essai
essay
pokus o esej
trochu inak
esej o generácii
50tych rokov
60tych rokov
z ktorých sa vyvinuli
ktorí porodili
hippies
a rozdiel medzi
beatnikmi a hippíkmi
(ako som sa dočítal)
bol napríklad
v politickej angažovanosti
beatnici boli apolitickí
hippíci silno politickí
vojna vo vietname
iní rozdiel
bol vo výzore
(taká banalita)
pre niekoho
beatnik vyzeral
na prvý pohľad
nenápadne
low profile
nič extravagantné navonok
na ňom
iba v ňom
hippies
obľubovali farbičky
halucinácie
batikované
voľné
šaty
gorálky
dlhé vlasy
dúha
symbol gayov
a lesbičiek
dnes
čo z toho všetkého ostalo
nálepky
škatulky
žánre
označenia
zaradenia
ty si hippisák
ty si hipster
ty si ekologický aktivista
ty si antifa
skinhead
označujeme (sa)
navzájom
a pri tom sa ani nepoznáme
ale je jednoduchšie
a pohodlnejšie
mať všetkých pomenovaných
lahšie sa nám
o nich rozmýšla
o nás
vo vzťahu
k „nim“
aby sme vedeli
kto sme
a s kým máme tú česť
vonku
a vnútri
seba
ako všetky ostatné generácie
aj beatnikov
si idealizujeme
a spolu s nimi
aj celé dekády
v ktorých sme nežili
a nezažili
tie opojné stavy
spolupatričnosti
pocitu
že sme súčasťou niečoho veľkého
čo zmení celú spoločnosť
čo možno nikdy neuvidíme
lebo o tom
niekto bude písať
za 50 rokov
po našej smrti
a nám už to bude
jedno
preto je dôležité
carpe diem
užívať času
čo máme
tu a teraz
a aspoň sa pokúsiť
a nielen raz
ale priam pokúšať
zmeniť tento svet
seba
a tým celý svet
na niečo lepšie
o čom snívame
ale tieto sny
si nepamätáme
keď sa ráno zobudíme
a vstaneme zase do toho sveta
čo je občas
na hovno
a inokedy je to
tá najlepšia zemegula
v tom najlepšom čase
aký si naši rodičia
mohli vybrať
lebo aj tak inú možnosť nemáme
a nikdy ani nebudeme
ak neveríme
v posmrtné životy
reinkarnáciu
nesmrteľnosť
jack kerouac
napísal
on the road
na dlhý kotúč papiera
nie na A4ky
ale na skoro nekonečný
valec papiera
aby si nemusel meniť listy
v písacom stroji
pretože každé prerušenie
by znamenalo sek
v jeho myšlienkovom prúde
čo by zmenilo
deformovalo
nenávratne zaonačilo
text knihy
jack kerouac po sebe zanechal
1000 dolárov
keď zomrel
na vnútorné krvácanie
spôsobené alkoholizmom
„nezvládol to“
ako to možno nezvládla
amy winehouse
kurt kobain
a milión ďalších
géniov
alebo
trosiek
vyberte si
keď sa kerouacova dcéra
o ktorú sa nestaral
a nezaujímal
zobudila v nemocnici
po predávkovaní efedrínom
jej doktor
jej dal
knihu jej otca
na ceste
pretože od svojho otca
nikdy nič nečítala
po prečítaní
on the road
biblie beat generation
pochopila
prečo kde a ako
jej otec jack strávil svoj život
asi mu odpustila
zdalo sa jej
že to malo zmysel
stopovať zo západu
na východ
a späť na západ
túlať sa krajinou
a životom
niečo tu po sebe zanechať
živú literatúru
prihovárajúcu sa
mladým
ľuďom
aj 60 rokov
po
- - - - - - -
myšlienková mapa, ktorá mi pomohla pri zostavovaní tejto práce
San Francisco, september 2011 (môj výlet za stopami beatnikov. Na prvej legendárny bar Vesuvio’s, v ktorom sa stretávali beatnici.)
- - - - - - -
zdroje
ANDRIČÍK, Marián. 2010. Beatnici. Bratislava : Slovart, 2010, ISBN 978-80-8085-633-5
MISTRÍK, Jozef. 1974. Žánre vecnej literatúry. Bratislava : SPN, 1974, ISBN 67-048-75
NATIONMASTER. 2005. Beat Generation. [online]. Woolwich : Rapid Intelligence, 2005. Dostupné na internete:
TURNER, Steve. 2006. Hipster s andělskou hlavou. Brno : Jota, 2006, ISBN 80-7217-369-3
- - - - - - -
Čestne vyhlasujem, že pri písaní tejto práce som nebol pod vplyvom žiadnych nelegálnych substancií a že z procesu písania aj výsledku mám dobrý pocit.
Pocit plný očakávaní.
5. január 2012, Žilina
Dušan Dobiaš
- - - - - - -
seminárna práca pre predmet Mediamatika 3 (požadovaný rozsah bol 12 autorských strán)
2. ročník magisterského štúdia odboru Mediamatika a kultúrne dedičstvo
Fakulta humanitných vied, Žilinská univerzita
